Stredná odborná škola obchodu a služieb
1958 - 2018

Študenti SOŠ Krupina na pracovných „skusoch“ v Nemecku

20131007-102-P1060025

Študenti Strednej odbornej školy Krupina sa zúčastnili v dňoch 24.2. 2013 až 23.3. 2013 pracovnej stáže v Nemecku - Leipzig.


Pracovná stáž sa uskutočnila s finančnou podporou Európskej únie v rámci Programu celoživotného vzdelávania, podprogram Leonardo da Vinci. Prijímajúci partner v zahraničí  zabezpečil hladký priebeh odborného vzdelávania v zahraničí. Študentom všetkých odborov zabezpečil prácu v nemeckých podnikoch adekvátnych ich štúdiu, ubytovanie, stravu, mesačné cestovné lístky, voľnočasový program.


Automechanici boli rozdelení v autoservisoch, kde sa stretli s bežnou údržbou vozidiel ako je výmena súčiastok, kvapalín, rôzne demontáže, merania, čistenie interiéru a exteriéru.

Obrábači kovov si svoje zručnosti a znalosti testovali v obrábačskej dielni, ktorá bola zameraná na ručné obrábanie kovov pri vyhotovovaní stavebných a interiérových doplnkov. Ich práca bola zameraná na pílenie, vŕtanie, brúsenie a zváranie.

Cukrári pracovali v pekárňach a cukrárňach – je to jeden podnik, ktorý má pri svojej „továrničke“ aj predajňu, vždy zásobenú čerstvým pečivom a lahodnými zákuskami. Pracovali v podstate s rovnakými druhmi surovín, ale predsa len odlišne používanými, a trošku s inými vlastnosťami. Vyskúšali si prácu pekárov, ktorá je náročná najmä z časového hľadiska (každodenné skoré ranné vstávanie) – miesili a tvarovali chlieb, pečivo, piekli zákusky, ktoré sú jednoduchšie v porovnaní so slovenskými, zdobené najmä ovocím a pripravované nie na piškótovom korpuse, ale podobnom lineckému cestu. Naučili sa nové postupy pečenia koláčikov, spôsoby prekladania a tvarovania pečiva, či plnenia a zdobenia cukrárskych výrobkov.

Práca v podnikoch si vyžadovala aj komunikáciu – opýtať sa, čo majú spraviť, ako to majú spraviť, kde nájdu potrebnú surovinu alebo prístroj, kedy môžu ísť na prestávku, či je všetko v poriadku, čo treba ešte spraviť. Museli premôcť svoju ostýchavosť a neistotu v cudzom jazyku a ako najlepšie vedeli, pýtať sa a komunikovať.

Študenti si vyskúšali reálnu pracovnú činnosť so všetkým, čo k tomu patrí a to aj s denno denným dochádzaním za prácou do vzdialenejších miest a v nepriaznivom počasí. Museli cestovať vlakom a električkou. Doprava v Nemecku je naozaj dobre nastavená – časté dopravné spojenie im umožnilo nečakať dlho na vlak, či električku. Veľmi rýchlo sa naučili orientovať.

Na záver pracovnej stáže im boli oficiálne udelené certifikáty v nemeckom jazyku, s referenciami a pracovnou náplňou, ktoré im pomôžu v ďalšom pracovnom smerovaní.

Miesto ubytovania bolo trošku netradičné – opravené bývalé rytierske sídlo, ktorému nechali jeho pôvodnú podobu. Študenti  bývali  v izbách, o ktoré sa museli starať pravidelným upratovaním, museli navzájom spolu vychádzať, na chodbách a v jedálni mohli nadväzovať nové známosti a priateľstvá so študentmi z Poľska, Slovinska, Rumunska, Portugalska, Chorvátska. Skupiny študentov sa každý týždeň menili, niektorým pobyt končil, iným začínal, každá krajina mala inú dĺžku trvania stáže – 2 až 4 týždne. Večery mohli študenti tráviť v bare, kde sa hrali biliard, elektronické šípky, chatovali, popíjali kávu, čaj, kapučíno, či pivo alebo miešané „striky“ . Tu sa asi najviac spoznávali a to nielen žiaci, ale aj učitelia. Jedným zo základných pravidiel prijímajúcej organizácie je, aby žiaci vychádzali ako jedna rodina, cítili sa bezpečne a spokojne. K tomu však musel prispievať každý, vrátane zamestnancov i hostí.

Mimopracovný program bol veľmi dobre načasovaný – víkendy, ktoré sme využili na prehliadku významných miest východného Nemecka. S turistickým sprievodcom sme si prezreli Berlín – jeho architektúru a najmä nedávnu históriu spojenú s Berlínskym múrom a totalitným režimom. V podstate sme boli ako doma na Slovensku, keďže náš osud bol podobný.... Dôležité miesta späté s históriou 20. storočia boli doplnené nielen múzeami, ale aj akýmisi bilboardami, na ktorých sme si mohli prečítať dôležité fakty z vojnového a povojnového obdobia v angličtine a v nemčine a vidieť fotografie asi  z najťažších čias nemeckého národa . Atraktívnosť mesta bola podfarbená množstvom turistov s fotoaparátmi, ktorých však nebolo toľko ako v letnom období. Evidentný dôkaz rozdeleného Berlína  je viditeľný v architektúre budov – komunistický štýl verzus historické budovy zo skorších období. Naši študenti „obrábači a automechanici“  boli veľmi zvedaví na technické múzeum, v ktorom sme mohli stráviť nekonečne veľa času, a aj tak by sme detailne nestihli prezrieť vývoj automobilov, lietadiel, lodí, mikroskopu, výroby papiera, šijacieho stroja, lokomotív, tlačiarne, tkáčskeho stroja atď. „Zbombardované“ Drážďany – ďalší míľnik v nemeckej histórii – historická prehliadka mesta s veľmi zaujímavým výkladom – hrad, námestia, kostoly, architektúra, Martin Luther a nádherný trh s množstvom látok, gombíkov, spôn, zipsov, tkaničiek, nití, vlny, ktorý na Slovensku nenájdeme. Aby sme čo najviac potešili chlapčenské „technické“ srdcia, navštívili sme letisko Leipzig/Halle z pozície nie obyčajného  pasažiera, ale zamestnanca letiska. Absolvovali sme prehliadku letiska, opäť s odborným výkladom, ktorá trvala až 2 hodiny, ale vidieť užasnuté tváre študentov, to stálo za to. Posledná atrakcia mesta Leipzig bola jeho veľká a zaujímavá zoologická záhrada  s nádhernou džungľov, akú nájdete v Južnej Amerike, Afrike a v Ázii. Keďže sme nasledovali orientačnú šípku, navštívili sme každé zvieratko ZOO. Aj napriek chladnému veternému počasiu bola zoologická záhrada preplnená návštevníkmi.

Pracovnú stáž v Nemecku by som zhodnotila podľa príslovia „Najprv práca, potom zábava“. Pracovné povinnosti sa prelínali so „zábavou“ a oddychom, takže študenti zakúsili Nemecko naplno. Otestovali si svoju prirodzenú schopnosť prežiť v cudzom prostredí, ktoré nie je ani troška ľahké, rozprávať, aj keď som si nie istý, či mi budú rozumieť a byť ďaleko preč od rodiny, blízkych a kamarátov, čo je pre dospievajúce srdcia nie až také ľahké.

Keby ste sa študentov opýtali, či by sa vrátili, odpovedali by áno. Keby ste sa študentov opýtali, či ich to v živote posunulo ďalej, odpovedali by áno. Každá prežitá ťažkosť, radosť, sklamanie, či príjemný zážitok sa zapísali v ich životoch, okresali osobnosť a aspoň trošku usmernili ich mladý život.

 

Ing. Anna Kulichová